O našej obci

Obec Červený Hrádok sa nachádza v Západoslovenskom regióne 11 km južne od Zlatých Moraviec a 25 km východne od Nitry. (Zlaté Moravce ležia na 48° 23´ severnej zemepisnej šírky a 18 ° a 24´ východnej dĺžky, pre zaujímavosť, sú vzdialené približne 5 370 km od rovníka a 4 630 km od severného pólu).

Obec sa nachádza v jednom z najsevernejších výbežkov Podunajskej nížiny ako časť Horného Požitavia. Západne od rieky Žitavy sa rozprestiera Žitavská sprašová pahorkatina, východne od Žitavy Pohronská sprašová pahorkatiny, v ktorej neďaleko údolia potoka Širočina sa v pahorkatinnom teréne nachádza obec Červený Hrádok. Východné rozpätie obce dosahuje 170-220 m, stred obce leží v nadmorskej výške 183 m.

Najstaršie stopy osídlenia Červeného Hrádku siahajú do staršej doby kamennej – paleolitu. V roku 1970 sa rozsiahlejší výskum osady kultúry ľudu s kanelovanou keramikou uskutočnil v polohe Kopanice, kde sa popri početnom keramickom materiály našla štiepaná kamenná industria, ktorej pôvod je na strednom Pohroní, v oblasti Žiarskej kotliny, kde sa nachádzajú povrchové ložiská limnokvarcitu. Vývoj osídlenia popri potoku Širočina je kontinuálny. Územie okolo obce Červený Hrádok bolo v staroveku zalesnené.

Na vyrúbaných a vypálených častiach bývalých hájov sa vytvorili podmienky pre pasenie oviec a dobytka. Naplaveniny v blízkosti potoka vytvorili podmienky pre roľníctvo. Tam sa usadzovali starí Slovania – roľníci a pastieri a vznikali prvé pusty a osady. Najstaršia písomná správa o obci je z roku 1386. V r. 1397 je dokladovaný názov Veresaur. V roku 1776 Weresswar, v roku 1920 Verešvár. K premenovaniu na Červený Hrádok došlo v roku 1948. Červený Hrádok sa samostatne vyvíjal do roku 1974. Obec Červený Hrádok bola zlúčená s Malými a Veľkými Vozokanmi do obce Nové Vozokany. Od 23. novembra 1990 je Červený Hrádok opäť samostatný a píše svoju novodobú históriu.

Miestne názvy obce sú Mlyn, Nové funduše, Stará dedina, Pivovar, Za vodou. Obec v priebehu svojho vývoja viackrár zmenila majiteľov. Patrila panstvu Gýmeš (Jelenec). Koncom 17. storočia po zrade Forgáčovcov ju erér predal zemanom. Po potlačení Rákoczyho povstania obec patrila zemanským rodinám: Bacskády, Beliczay, Gaál, Majthényi, Tajnay a Révay. Tak isto ako ďalšie obce regiónu Horného Požitavia bola ničená a drancovaná nájazdami Turkov. V r. 1599 obec vyplienili Turci. Zabili 7 ľudí a odviedli 21 ks dobytka. Ľudia sa schovávali v podzemných chodbách, tzv. lochoch, ktoré spájali jednotlivé domy a ulice. V r. 1652 sa odohrala víťazná bitka nad Turkami, čo dokumentuje pomník Leva vo Veľkých Vozokanoch.

V tejto bitke padli aj štyria Esterháziovci: František, Tomáš, Gašpar a Ladislav. Na vozových hradbách statočne bojovali a proti Turkom sa bránili aj občania z Červeného Hrádku.

V r. 1634 obec platila rentu v peniazoch, naturáliách a robote. V roku 1714 tu žilo 45 rodín. Chovali 8 volov, 15 koní, 3 dojnice, 10 oviec, 28 ošípaných a 2 včelstvá. Už vtedy tu stál pivovar a pálenku varili v 2 kotloch. Počet obyvateľov v roku 1812 bol 240, 1850 – 319, 1863 – 322, 1960 – 666.

V Tekovskej stolici je v 17. storočí doložená výroba vína len v 21 obciach. V roku 1715 v Červenom Hrádku boli vinohrady na ploche 2 kopáčov a v roku 1720 na ploche 4 kopáčov vinohradov. Úpadok vinohradníctva spôsobila choroba perenospóra, ktorá v rokoch 1880 – 1896 zničila takmer všetky vinohrady. Hlavnou obživou obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo.Poľnohospodársku orientáciu vystihuje aj erb obce – červený štít, ktorý nepriamo poukazuje na názov obce, žlté strnisko, nad ktorým sa vznáša kosa so zlatým kosiskom a zlatý strapec hrozna. Odtlačky pečatidla sa našli na dokumentoch z r. 1776 – 1785.

Nad obcou je kopec Stávka s pozostatkami červenej hliny zo zvyškov rozpadnutých pálených tehál, zrejme z tehelne v Brezinách. Podľa ústneho podania na Stávke stál hrádok. Bol vybudovaný z červeného smrekového dreva.

Hrádok – strážnu vežu – prevdepodobne už za tureckých nájazdov zbúrali. Z jeho strážnej veže bol dobrý výhľad cez údolie Žitavy až po Zobor. Východným smerom bolo možné dovidieť až do doliny Hrona. Od Stávky bol prekopaný tunel až do Nevidzian. Tu sa obyvatelia ukrývali pred Turkami. V kamennej studni pod Stávkou vraj strašilo – vedro išlo samočinne hore a dolu.

V 18. storočí skoro celé územie zachvátila epidémia cholery. Aj naši mnohí obyvatelia, ktorí boli na poľnohospodárskych prácach na Dolnej zemi „Baranskej“ sa nevrátili-zomreli následkom tejto epidémie.

Dnes žije v obci Červený Hrádok 420 obyvateľov, ktorí dochádzajú za prácou do okolitých priemyselných miest Vráble, Zlaté Moravce, Nitra, Mochovce.

Obyvatelia obce Červený Hrádok boli a sú rímskokatolíci. V obci je postavený rímskokatolícky kostol sv. Juraja v štýle neoklasicizmu z roku 1902. Opravený bol po druhej svetovej vojne. Stavba kostola je jednoloďová s polkruhovým uzáverom. Vonkajšia architektúra je členená.

V r. 1663 do r. 1679 obec patrila k fare vo Vieske nad Žitavou. V uvedenom období bol najvyšším hodnostárom arcibiskup Juraj Selepčéni. V súčasnom období je Červený Hrádok filiálkou farnosti Nevidzany. Patrí do arcidiecézy Trnava. Národnostný ráz obce od najstarších čias bol slovenský, jeho jadro tvorilo slovenské obyvateľsvo. Kultúrne zariadenia sú tvorené kultúrnym domom, knižnicou a klubom pre mládež. Športové akcie sa realizujú na futbalovom ihrisku.

Starosta obce: Ing. Bohumír Šabík
Prvá písomná zmienka: 1386

Literatúra o obci:

Požitavské povesti, autory Jozef Melicher a Jozef Trubíni.

Foto: Ing. Bohumír Šabík, Martin Šabík

.